Adresa v registri nestačí, ak firma stratila právo k sídlu
Zápis sídla v obchodnom registri a právo používať danú nehnuteľnosť sa posudzujú osobitne. Podstatné sú aj zmeny nájmu alebo súhlasu vlastníka.
Adresa môže zostať v obchodnom registri aj po tom, čo sa zmenil podklad na používanie nehnuteľnosti. Obchodný zákonník v § 2 ods. 3 osobitne upravuje preukázanie práva k sídlu a v § 68b ods. 1 písm. c) spája nesplnenie týchto podmienok s možnosťou súdneho zrušenia spoločnosti.[1]
Pri kontrole sídla sa preto oplatí pozerať na zápis aj na listiny, z ktorých vychádza. Skončený nájom, súhlas vlastníka a preberanie pošty nie sú zameniteľné otázky.
K adrese musí existovať zodpovedajúci podklad
§ 2 ods. 3 upravuje preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva, ktoré nevylučuje použitie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla.[1] Rieši aj písomný súhlas vlastníka, prípadne príslušnej väčšiny podielových spoluvlastníkov, s úradne osvedčenými podpismi a zákonnú výnimku pri práve vyplývajúcom z katastra.[1]
Zákon teda nehovorí, že každá spoločnosť musí nehnuteľnosť vlastniť. Na druhej strane nie každá listina, na ktorej sa nachádza adresa, automaticky preukazuje právo používať ju ako sídlo. Treba čítať jej obsah a overiť, či naďalej zodpovedá skutočnému stavu.
Pri zmene vlastníka nehnuteľnosti alebo skončení zmluvy nemožno dôsledok vyriešiť univerzálnou vetou. Záleží na konkrétnom práve, listinách a ich ďalšom trvaní. Článok preto neposudzuje platnosť jednotlivého nájmu či odvolania súhlasu.
Problém s poštou je iná otázka
Nevhodne nastavené preberanie zásielok môže firme prakticky komplikovať fungovanie.[1] Nie je však správne bez ďalšieho stotožniť každú neprevzatú zásielku s nesplnením podmienok sídla podľa § 2 ods. 3.[1]
Rovnako nemožno z existencie nájomnej zmluvy vyvodiť, že spoločnosť riadne sleduje všetku úradnú komunikáciu. Právny podklad sídla a spôsob doručovania treba preverovať samostatne. Pri konkrétnej doručovanej listine je potrebné skúmať jej vlastný režim a účinky.
Súdne konanie má svoje kroky
Civilný mimosporový poriadok v § 309b upravuje oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti.[3] Ak je dôvod odstrániteľný, oznámenie obsahuje aj výzvu na jeho odstránenie a zákonom upravenú lehotu. § 309c rieši osvedčenie odstránenia dôvodu a ukončenie konania za stanovených okolností.[3]
Zistený nedostatok teda netreba opisovať tak, že každý spor o adresu okamžite znamená vykonaný výmaz. Zároveň nie je rozumné považovať výzvu súdu za bežný administratívny list bez ďalších následkov.
Konkrétnym príkladom je uznesenie 25Cbr/137/2025 z 21. októbra 2026.[8] Súd v jeho odôvodnení uviedol aj nesplnenie podmienok sídla.[8] Nešlo však o jediný uvedený dôvod zrušenia spoločnosti a dokument nepopisuje celý obsah jej pôvodných listín k nehnuteľnosti.[8]
Čo je zapísané a čo firma vie doložiť
Praktickým pracovným krokom je porovnať zápis v registri s aktuálnymi listinami k sídlu a overiť, kto vo firme sleduje ich platnosť. Ak už oznámenie súdu existuje, treba pracovať s jeho presným obsahom a dátumami, nie iba s všeobecným článkom o sídlach.
Pri nečinnej spoločnosti môže byť stará adresa jednou z otázok, ktoré zostali bez vlastníka úlohy. Práve preto sa oplatí oddeliť: čo je zapísané, čo firma právne preukáže a čo sa v konkrétnom konaní od nej požaduje.
Zdroje
[1] https://static.slov-lex.sk/pdf/SK/ZZ/1991/513/ZZ_1991_513_20260817.pdf | 513/1991 | časová verzia 20260817
[3] https://static.slov-lex.sk/pdf/SK/ZZ/2015/161/ZZ_2015_161_20260817.pdf | 161/2015 | časová verzia 20260817
[8] https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc5ede0e-8302-4535-89b5-25e9826fb5c9 | OS Banská Bystrica, 25Cbr/137/2025, 21. 10. 2026
Zdrojové podklady skontrolované 24. 10. 2026. O projekte a redakčnom prístupe.