Návrh na konkurz: čo v zákone znamená „mohol dozvedieť“
Pri lehote na návrh na konkurz zákon počíta aj s tým, kedy sa firma mohla o úpadku dozvedieť pri odbornej starostlivosti. Rozhodujúci dátum nemusí byť viazaný na ročnú závierku.
Pri povinnosti podať návrh na konkurz zákon sleduje viac než deň, keď vedenie firmy problém formálne potvrdilo. § 11 ods. 2 počíta aj s tým, kedy sa právnická osoba pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla o svojom úpadku dozvedieť.[2]
To obracia pozornosť na priebežné informácie vo firme. Posledná účtovná závierka môže byť dôležitým podkladom, no konkrétny začiatok lehoty sa nedá určiť bez okolností príslušného prípadu.
Čo zákon skutočne hovorí o lehote
Právnická osoba má podľa § 11 ods. 2 podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od chvíle, keď sa dozvedela alebo pri odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku.[2] Povinnosť v jej mene má rovnako štatutárny orgán alebo jeho člen, likvidátor a zákonný zástupca.[2]
Ustanovenie teda neviaže začiatok automaticky na výzvu súdu, daňové priznanie ani na rozhodnutie majiteľa ukončiť podnikanie. To, či konkrétne skutočnosti zakladajú úpadok a kedy boli alebo mali byť známe, sa musí posúdiť podľa podkladov.
Pri likvidátorovi treba navyše preveriť osobitný § 75h Obchodného zákonníka, ktorý pri zistení predlženia používa požiadavku konať bez zbytočného odkladu.[1] Všeobecnú lehotu preto nemožno vydávať za univerzálne oprávnenie s podaním čakať.[1]
Strata, omeškanie a úpadok nie sú synonymá
Zákon v § 3 rozlišuje platobnú neschopnosť a predlženie.[2] Pri právnickej osobe sa platobná neschopnosť viaže na neschopnosť plniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi 90 dní po splatnosti; ustanovenie obsahuje aj ďalšie pravidlá a domnienku platobnej schopnosti súvisiacu s medzerou krytia.[2]
Predlženie má iné podmienky: okrem iného viac ako jedného veriteľa a prevahu hodnoty záväzkov nad hodnotou majetku u osoby povinnej viesť účtovníctvo.[2] Zákon upravuje aj oceňovanie a výnimky pri započítavaní záväzkov.[2]
Samotný nezaplatený účet alebo nepriaznivý hospodársky výsledok preto nenahradí právne a účtovné posúdenie. Ani priaznivo vyzerajúci zostatok na účte však automaticky nevyrieši každú otázku predlženia.
Podklady potrebujeme priebežne
Odborná starostlivosť konateľa podľa § 135a zahŕňa získanie a zohľadnenie dostupných informácií k rozhodnutiu.[1] Pri problémoch firmy nemožno túto povinnosť zúžiť na pasívne čakanie na ročné spracovanie účtovníctva.[1]
Ako pracovný podklad má význam priebežný prehľad splatných záväzkov, majetku, dostupných peňazí a predpokladov ďalšieho fungovania. Užitočné je zaznamenať, kedy vedenie jednotlivé údaje dostalo a ako reagovalo. Nejde o univerzálny zákonný formulár ani o potvrdenie, že firma je alebo nie je v úpadku.
Neskoré podanie má vlastné následky
§ 11 ods. 2 upravuje aj nárok označený zákonom ako zmluvná pokuta za porušenie povinnosti včas podať návrh a nevylučuje požadovanie škody presahujúcej tento nárok.[2] Konkrétne predpoklady a prípadnú obranu treba skúmať osobitne.[2]
Čo má vedenie vedieť priebežne
Ak sú vo firme znaky možného úpadku, rozumným ďalším krokom je bezodkladne zabezpečiť kvalifikované posúdenie. Článok neurčuje konkrétnej spoločnosti dátum úpadku ani posledný deň jej lehoty.
Zdroje
[1] https://static.slov-lex.sk/pdf/SK/ZZ/1991/513/ZZ_1991_513_20260817.pdf | 513/1991 | časová verzia 20260817
[2] https://static.slov-lex.sk/pdf/SK/ZZ/2005/7/ZZ_2005_7_20251001.pdf | 7/2005 | časová verzia 20251001
Zdrojové podklady skontrolované 24. 10. 2026. O projekte a redakčnom prístupe.